Banská Štiavnica. Kráľovské mesto, horné Uhry. Miesto vedy a techniky, kde sa
sústreďovali najschopnejšie mozgy vtedajšej monarchie.
Už minule som premýšľala nad tým, aký nový rozmer vnímania Banskej Štiavnice nám
poskytuje jej technologický pokrok. Samozrejme, teraz je najmä krásnym historickým
mestečkom učupeným v horách a je príjemné sa prechádzať po jej strobylých uliciach,
ktoré vyzerajú ako vystrihnuté z pohľadnice. Ale vtedy, v dobe horúčkovitého ťaženia bola
úplne iná. Bola ako Seattle vtedajších pomerov. Ľudia tam nechodili za pamiatkami, či
polihovaním pri jazerách, ale za prácou v najrozvinutejšom technologickom sektore ríše.
Habsburgská monarchia siahala od Stredozemného mora až po Severné more a
prezývali ju “kotol národov”. Preto niet divu, že v Štiavnici našli uplatnenie talianski
vedátori, či nemeckí technokrati. Pozície pri strieborných baniach, na baníckej akadémii, či
v správe mesta medzi inými, boli veľmi dobre zaplatené.
Schopní mladí muži prišli za zárobkom kopať drahý kov v štiavnickom podzemí a ich
rodiny žili v technologicky vyspelom meste, ktoré okrem vlastných návrhov banských
strojov, bolo obkolesené umelými jazerami, ktoré zachytávali dážď a poskytovali energiu
pre strieborné bane. Okrem toho zabezpečovali dostatok vody pre celú populáciu usídlenú
v Štiavnických vrchoch.
Tajchy, ktoré vytvárajú komplikovaný systém jazier a tunelov, boli projektované troma
známymi inžiniermi: Jozef Karol Hell, Maximilián Hell a Samuel Mikovíny. Projekt bol
technicky a ekonomicky náročný. Napríklad, konštrukcia dvoch richňavských tajchov
vyžadovala, aby 4000 ľudí pracovalo každý deň po dobu troch rokov. Ale po dokončení
boli tachy schopné vysať všetkú vodu zo zaplavených tunelov a zároveň poskytovať
energiu pre ďalšie rozkvitajúce odvetvia.
Výsledkom tohto technologického pokroku bol ekonomický a kultúrny rozkvet Banskej
Štiavnice. V roku 1782 bola Banská Štiavnica tretie najväčšie mesto uhorského kráľovstva
(s 23, 192 obyvateľmi alebo 40 000 ak rátame aj okolie) po Bratislave a Debrecíne.
V roku 1762 kráľovná Mária Terézia prikázala založiť v meste Banícku Akadémiu, prvú
technickú univerzitu na celom svete. Banská Štiavnica bola ako miesto založenia
univerzity vybraná preto, lebo mala baníctvo, hydrologické, metalurgické, propulzné a
testovacie vybavenie a rovnako nástroje poháňané ohňom, vetrom alebo vzduchom a
kyvadlové výpustné zariadenia, ktoré neexistovali v iných banských oblastiach- čiže pre
svoje tajchy.
Kráľovskí navštevníci ako František I., Jozef II., a Leopold II. chválili štiavnické tajchy
ako technologický zázrak.
V priebehu storočí sa tajchy stali integrálnou súčasťou svojho prirodzeného okolia. Mnoho
z nich bolo zrekonštruovaných a lákajú v súčasnosti turistov, kým viacero menších
umelých jazier zostáva ukrytých v štiavnických vrchoch.
Nabudúce, keď sa budete prechádzať po štiavnickych uliciach, či obdivovať jej jazerá,
spomeňte si, ako to bolo predtým. Nikto nič neobdivoval, všetci boli príliš zaneprázdnení
prácou a novými vedeckými projektami.
Aj vďaka nim si dnes môžeme vychutnávať kávu, či aperol spritz na Trotuári. :)