Nesmrteľná láska Maríny a Sládkoviča

Nesmrteľná láska Maríny Pischlovej a Andrea Sládkoviča
Príbeh lásky chudobného študenta z Krupiny a krásnej, bohatej meštianskej dcéry.

 

  

Najväčšou Sládkovičovou láskou bola Mária Pischlová, s ktorou  sa zoznámil počas svojho pôsobenia v meštianskych domoch. Táto láska začala, rozvinula sa i skončila v Banskej Štiavnici, kde Marína prežila celý svoj život, tu snívala svoj večný sen. Sládkovič študoval na lýceu s prestávkami od r. 1832 do r. 1840.  Mária a Sládkovič sa veľmi často stretávali a netrvalo dlho, aby sa do seba bezhlavo zamilovali. Mária Pischlová určite nebola tou najväčšou krásavicou na svete a nebola ani ideálna, ale mladý básnik ňou bol úplne unesený.

Prvý tieň na túto lásku padol na jar 1844, keď Mária

písala Sládkovičovi do Halle, že ju chcú vydať za bohatého

kupca. Andrej Sládkovič však nemohol poskytnúť Márii viac

ako čistú a oddanú lásku a vernosť. Na jar 1845 meštianska

morálka donútila Máriu Pischlovú vydať  sa za bohatého

medovnikára, s ktorým mala deväť detí.

 

Vtedy sa v Sládkovičovi všetko zlomilo. Všetky jeho ilúzie a

nádeje sa zbúrali ako hrad z kariet. No aby si uchoval aspoň to najkrajšie z nej a z ich vzťahu, rozhodol sa napísať MARÍNU

- najväčšiu slovenskú báseň lásky. Pri písaní Maríny nedbal

Sládkovič na žiadne pravidlá a riadil sa zväčša sebou a svojimi citmi.

   

Bola to žena milovaná a milujúca, ktorá i keď trpela , stále verila. Stala sa symbolom lásky a krásy - dodávala jeho životu zmysel. Jej duchovné kvality a zjav inšpirovali básnika k vyznaniu lásky, čo človeka povznáša nad všetko ostatné. Len pre ňu žil , len pre ňu dýchal a všetky plány boli s ňou späté. On tajne veril, že jeho city budú opätované. Skutočnosť však bola iná.

  

Roku 1847 Sládkoviča vysvätili a povolali za evanjelického kňaza do Hrochote. Tam sa oženil s dcérou úradníka na miestnom panstve Antóniou Júliou Sekovičovou. S Júliou mal 9 detí, z ktorých ešte počas básnikovho života štvoro zomrelo.

 

Úryvky z básničky MARÍNA:
1

Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený:
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov.
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!

  

41
Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť

nemožno mi ťa neľúbiť!

 

73
Chcel by som vás objať, kraje rodiny!
Náručie úzke, šíry cit:
jak mi je sladko v ňadrách Maríny
objatie vaše pocítiť!
Jak mi je blaho nič, nič nežiadať,
z objemu v objem naveky padať,
troch nebies slasti prijímať!
Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať!

 

185
A čo je mladosť? - Dvadsaťpäť rokov?
Ružových tvárí hľad jará?
Či údov sila? Či strmosť krokov?
Toto sa všetko zostará!
Mladosť je túžba živá po kráse,
je hlas nebeský v zemskom ohlase,
je nepokoj duší svätý,
je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,
je kvetín lásky rajská záhrada,
je anjel v prachu zaviaty!

 

späť

© 2007 hotel Grand - Matej Banská Štiavnica, Všetky práva vyhradené. 

On-line rezervácia

Príchod
Odchod
Dospelých 
Deti: do 6 r.do 12 r.
Virtualna prehliadka



Dogfriendly hotel

Reštaurácia Matej

Vitajte cyklisti